Prvé zmienky o zdomácnení mačky pochádzajú z obdobia pred 4500 rokmi kedy boli mačky zdomestikované v údolí Nílu v oblasti Egypta. Z tohto obdobia sa zachovali sošky mačiek, ich obrazy z hrobiek a dokonca sa našli mumifikované telá mačiek v hrobkách.

Zaujímavosťou je predpoklad, že mačky si ako jediné zvieratá samé vybrali človeka a nechali sa zdomestikovať. Divokú mačku plavú africkú totiž priťahovali myši a potkany, ktoré sa sústredili všade tam, kde boli ľudia a s nimi aj dostatok potravy. Táto pôvodná mačka sa vyznačovala štíhlym elegantným telom a dlhými nohami.

V starovekom Egypte boli mačky považované za bohyne. Egypťania ich milovali, uctievali a chránili. Vtedajšia spoločnosť verila, že mačky majú schopnosť chrániť ich pred zlými silami. Preto bolo veľkým požehnaním, ak v domácnosti spolu s ľuďmi žila aj mačka. Ak takáto mačka uhynula, jej „spolubývajúci“ si na znak smútku oholili obočie. Medzi najposvätnejšie mačky patrili čierne, ktorých zabitie sa trestalo smrťou. Viete si predstaviť, že by takýto zákon platil aj dnes?

V stredoveku sa ponímanie mačiek otočilo takmer o 360 stupňov. V Európe sa mačky objavili už v roku 500 pred Kristom hoci bol prísny zákaz vyvážať mačky z Afriky. Tie priniesli sýrski mnísi a mačky sa rýchlo stali symbolom luxusu v najpoprednejších rímskych rodinách. To sa ale zmenilo v temnom stredoveku kedy inkvizícia vyhlásila mačku za posadnutú diablom. Bola spájaná s čarodejnicami a čiernou mágiou. To vyvolalo u ľudí strach a mačky sa začali upaľovať spolu s čarodejnicami. Taktiež sa verilo, že 20-ročná mačka sa premení na čarodejnicu a naopak, storočná čarodejnica sa premieňa na mačku.

Až s príchodom novoveku sa život pre mačky stal znesiteľným. Mačky sa stali ozdobou salónov a keďže sa klasická mačka stala obyčajnou, začali sa prvé pokusy s jej šľachtením. Odvtedy sa v Európe a vo svete vyšľachtili desiatky plemien mačiek a chov mačky sa stáva čoraz populárnejší.

Fotografia: © bigstockphoto