Pôvod plemena

Medzi predkami nórskej lesnej mačky sa nájdu mačky z mnohých krajín, ktoré do krajiny priviezli pred mnohými storočiami Húni a Vikingovia. Dovezené mačky sa párili s miestnymi a tie sa postupne adaptovali na náročné severské podmienky. V mnohých starých nórskych rozprávkach a povestiach sa objavujú mačky, ktoré sa podobajú práve na toto plemeno. Medzinárodné organizácie ju však uznali za plemeno až v roku 1977 a odvtedy je celosvetovo veľmi známa a vyhráva mnohé súťaže. V Nórsku ešte dokonca žijú tieto mačky aj divokým spôsobom života a sú nezávislé na ľudskej starostlivosti.

Výzor nórskej lesnej mačky

Táto severanka má veľkú robustnú stavbu tela, pri jej váhe 4 – 10 kg to nie je žiaden drobec. Po mainskej mývalej mačke je to druhé najväčšie plemeno mačky. Charakteristické pre ňu je dlhý huňatý chvost, biely golier spolu s náprsenkou a zadné nohy dlhšie než predné. Má robustné kosti a dlhé nohy. Uši má špicaté a ich konce sú zakončené ako uši rysa – štetinkami. Srsť je veľmi hustá a takmer nepremokavá, umožňuje im prežiť tvrdé severské zimy a nepriaznivé počasie. Typická je bohatá srsť okolo krku – tzv. golier. Avšak kým u tejto mačky narastie srsť do charakteristickej podoby, prejdú aj 2 roky.

Povaha

V nórskej lesnej mačke nájdete ideálnu spoločníčku. Je nenáročná na chov, vyrovnaná, pokojná, nie však flegmatická. Dobre vychádza s inými domácimi zvieratami aj s ľuďmi. Aj keď miluje svojho majiteľa, stále si zachováva svoju slobodu a nezávislosť. Ideálne pre ňu je, ak má možnosť lovu a voľného pohybu. Ak takúto možnosť nemajú, je potrebné venovať sa im, hrať sa s nimi poprípade zadovážiť ďalšiu mačičku ako parťáčku na hry.

Fotografia: © bigstockphoto