V USA je neoficiálne celonárodným plemenom. Veľkú obľubu však získala aj u európskych chovateľov.

Pôvod plemena

Jej pôvod nie je celkom jasný, spája sa s množstvom legiend. Jedna z nich sa spája s francúzskou kráľovnou Máriou Antoinettou, ktorá plánovala počas francúzskej revolúcie útek do Ameriky. Najskôr však loďou poslala svoj majetok spolu s perzskými a angorskými mačkami. Tie však utiekli a spárili sa s domácimi mačkami, čím dali základ dnešnej podobe mainských mývalých mačiek. Toto je ale málo pravdepodobný pôvod. Pravdepodobnejšie je, že sa dovezené dlhosrsté mačky spárili s domácimi krátkosrstými v oblasti Maine, odkiaľ sa potom rozšírili ďalej. V roku 1986 sa mainské mývalie mačky stali národným plemenom v štáte Maine. V Amerike získalo plemeno štandard v roku 1976 ale v Británii to trvalo podstatne dlhšie.

Plemenný štandard

Mainská mývalia mačka patrí k veľkým plemenám. Ich váha kolíše, literatúra udáva rozpätie 5 – 9 kg, no niektoré jedince môžu mať viac, hlavne obézne. Plemeno nemá typické sfarbenie, povolených je vyše 25 farebných variácií (okrem siamských typov). Bielo sfarbené mačky môžu mať modré oči, ostatné farebné variety majú zlaté, zelené alebo medené oči. V Európe sú menej prísne štandardy ako v Amerike, u dvojfarebných variet musí byť biely podbradník, bruško a všetky labky. V Amerike zase musí byť biela aspoň jedna tretina tela. Hlava je veľká, s hranatými obrysmi a veľkými ušami. Srsť je hustá a hodvábna a dostatočne ju chráni aj pred nepriaznivým počasím. Na hlave, nohách a lopatkách je srsť krátka, postupne sa na trupe a chrbte predlžuje a na bruchu je dlhá.

Povaha

Obľubu si toto plemeno získalo aj svojou bezproblémovou priateľskou povahou. Sú tiché, zároveň sa aj rady hrajú. Keďže ich predkovia boli zväčša vonkajšie a túlavé mačky, mainské mývalie mačky potrebujú výbeh pre ich spokojný život. Ich krásna hebká srsť si takisto vyžaduje pravidelnú opateru.

Fotografia: © adobe stock